Jonáš - Útek a obrátenie 13.1.2022

Lectio: Jon 1,1-16; 3,1n

Tento biblický príbeh hovorí o úteku proroka Jonáša pred vyplnením misie ohlasovania pokánia v meste Ninive. Dá sa utiecť pred Bohom? Môže človek upierať Bohu Jeho milosrdenstvo a zľutovanie, ktoré má s každým človekom? Aj o tom a o mnohých iných charakteristických črtách Boha a človeka sa môžeme dozvedieť z tohto Božieho slova.

Meditatio: Boh posiela Jonáša k nepriateľom, k hriešnikom do Ninive, aby hlásal pokánie. Jonáš však od tohto poslania uteká. Človek, ktorý odmieta naplniť Božiu misiu vo svojom živote, trpí Jonášovým syndrómom – nedôverou v Božie plány a utekaním pred Bohom. Ninive bolo na východ od miesta, kde Boh oslovil Jonáša. Jonáš uteká na západ – do Taršišu. Z východu prichádza spása, tam je aj Eden. Západ je naopak symbolom zlého. Aj takto symbolicky je vyjadrené, kam to vlastne Jonáš smeruje. Uteká z púšte, kde mal prežiť čas očistenia, k moru, ktoré je pre židov znakom smrti. Synodálna cesta je púšťou očistenia celej cirkvi, ale predovšetkým každého jej člena. Prorok Jonáš nepatrí k tým veľkým prorokom typu Eliáš či Ján Krstiteľ, ktorí boli vždy verní Bohu. Skôr nám ho Biblia ukazuje ako človeka slabého vo viere, plného pochybovania a zmätku v prežívaní svojho vzťahu k Bohu. Napriek tomu a možno práve preto si ho Boh vyvolil na ohlasovanie pokánia hriešnikom. Jonáš je nám ľuďom v tomto taký blízky, v jeho príbehu sa môžeme nájsť aj my. Tak teda prizrime sa bližšie tomu, prečo vlastne Jonáš uteká od naplnenia Božej vôle:

1. Nechce vyjsť zo svojej komfortnej zóny, upadol do zvyku a rutiny, preto ho Boh chce z toho bezpečného prostredia vytrhnúť a posiela ho na periférie jeho záujmov.

2. Jonáš chce žiť v anonymite – chce odísť tam, kde ho nikto nepozná, aj na lodi sa „zašije“ do podpalubia a spí v čase, keď vonku zúri búrka.

3. Jonáš je majster odstupu – má dištanc od všetkého a od všetkých – má svoj svet a nikto iný ho nezaujíma. Dajte pokoj mne aj ja dám pokoj vám – toto pravidlo prenáša aj na Boha.

4. Anonymita a odstup prejavujúci sa v nezáujme o druhých ho vedie k odvráteniu sa od modlitby – na lodi počas búrky sa modlia pohania k svojim Bohom, on – „Hebrej, ctiteľ Pána nebies, ktorý učinil more a suchú zem…“ – spí, nevie bdieť na modlitbe, modlitba za iných tzv. modlitba príhovoru sa vytratila z jeho života.

5. Nerozoznáva v Božom duchu znaky časov, teda to, čo sa deje okolo neho. Pohania ho v tomto zahanbujú, čo je logický následok nemodlenia sa.

6. Ak je usvedčený z viny, upadá do obviňovania sa, rezignácie, zúfalstva.

7. Závidí a nedopraje Božiu milosť – to je prvý dôvod prečo nechcel ísť do Ninive, veď oni si nezaslúžia Božie odpustenie a potom, keď vidí, ako Boh odpustil Ninivčanom, nahnevá sa na Neho.

Ak sme sa v niečom z toho našli, nie je to dôvod na znechutenie, ale naopak, Boh chce, aby sme prešli túto Jonášovu cestu obrátenia, veľmi osobne, ale kráčajúc spolu. Na jednej mozaike sú znázornené scény ako Jonáša zhltne a po troch dňoch vyvrhne veľryba: Jonáš vchádza do útrob veľryby čelom a aj čelom z nej vychádza, to znamená, že sa v nej otočil o 180°, jednoducho Jonáš sa obrátil, v útrobách veľryby, keď sa začal modliť, zažil obrátenie, jeho modlitba sa končí… u Pána je spása. Vtedy prichádza obrátenie, keď prijmeme túto pravdu… u Pána je spása… pre mňa… pre každého človeka.

Boh nikdy neodvolávala svoju misiu. Jonášovi zopakuje ešte raz: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a zvestuj mu zvesť, ktorú ti ja poviem!“ (Jon 3, 2)

Synodálna cesta, na ktorú nás pozval pápež František, je cesta obrátenia sa z úteku od napĺňania Božej misie. Boh neodvolal svoju misiu Katolíckej – univerzálnej cirkvi – ako matka objať všetky svoje deti a priviesť ich k Otcovi.

Oratio: Pane, prosíme ťa o osobné obrátenie, nech synodálna cesta je cestou očisťovania a budovania, veď u Teba je spása! (Jon 2, 3-10)

Contemplatio: V tichu počúvajme Božiu výzvu ísť a ohlasovať Jeho milosrdenstvo.

Actio: Neutekajme od Božích výziev, pracujme na svojom obrátení, modlíme sa za ľudí, ktorých nám Pán posiela do cesty, nesme zodpovednosť za cirkev.

predniesol o. Peter Horváth

v Trebišove, 13. januára 2022