Poslušný Abrahám 24.11.2021

Katechéza na Gn, 12, 1-9

Dnes nás vybrané Božie slovo pozýva uvažovať nad povolaním Abraháma. Počúvame výzvu, aby Abram, ktorému neskôr Boh dáva nové meno Abrahám – otec mnohých/ vstal a odišiel zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú mu Boh ukáže (porov. Gn 12,1). Abram odišiel, ako mu našepkávala jeho viera, zobral zo sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo. Abram mal 75 rokov. Pre toto Abramovo kráčanie Boh sľubuje požehnanie:

Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.

„Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Gn 12,3)

Synoda nás pozýva vstať a kráčať spolu. Sme vedení Svätým Duchom, učíme sa počúvať Jeho hlas v spoločenstve bratov a sestier. Keď si dávame otázky, prečo asi synodu potrebujeme, tak odpoveď je nám cez dnešné slovo Písma priam ponúkaná:

1. Abram mal odísť, keď mal 75 rokov – symbol toho, že už chcem mať pokoj, už nič nové v duchu príslovia starého psa novým kúskom nenaučíš; alebo evanjeliového nové víno do nových mechov. Aj Cirkev, naše farnosti, my kňazi, i veriaci sme v pokušení, že už nič nové nechceme, tak je to dobré ako je. Synoda je dôkazom Božej iniciatívy, ktorá sa nás dotýka a nedovolí nám byť zasedenými kresťanmi.

2. Cez Abramovu vieru a ochotu nasledovať Božie pozvanie prichádza trojaké a zároveň dvojsmerné požehnanie: - Urobím z teba veľký národ, – požehnám ťa a preslávim tvoje meno a – ty budeš požehnaním. Dnes o toto požehnanie prosí Cirkev a cez vyliatie Svätého Ducha ho Ježiš napĺňa: Cirkev je ten veľký národ, len z neho v tomto čase vo svete a zvlášť v Európe, aj na Slovensku, ubúda. Požehnanie je pre nás aj pre Cirkev, Božie deti. Máme byť požehnaním pre svet aj ľudí okolo nás.

Toto všetko sa určite naplní. Ak vstaneme, nie že všetko opustíme, ale aj s rodinou, s Cirkvou a so všetkými spolu putujúcimi ľuďmi na tomto svete v našich životoch budeme kráčať do Kanánu. Budú požehnaní, ktorí sa k nám pridajú, zakúsime požehnanie – sladkosť Božieho sprevádzania a príde požehnanie pre svet cez Cirkev.

Treba sa postaviť do pravdy a pýtať sa, ako ma zastihlo toto povolanie odísť „zo svojej krajiny“, z vychodených chodníkov? Som ešte ochotný kráčať s rodinou, farnosťou, s ľuďmi, ktorých chyby súdim? Dávam Bohu šancu? Verím, že cez vieru Bohu príde zmena, požehnanie, pokoj, odpustenie, láska?

Mod: Ježišu, vidíš našu pohodlnosť, pochybovačnosť, naše talenty, našu ľudskú múdrosť. Vidíš a poznáš dôvody, ktoré nám bránia ísť za tebou. Vidíš, čo nám bráni uveriť ako Abrahám - otec všetkých veriacich. Prosíme ťa dnes večer o vieru, že sa Ťa môžeme chytiť. Chceme s Tvojou pomocou uveriť, že bude naplnený prísľub požehnania, že cez vieru nás slabých budeš konať Ty mocný Boh.

Nech sa , Pane naplní Tvoj abrahámovský prísľub pre dnešnú dobu: „Urobím z teba veľký národ /CIRKEV/, – požehnám ťa a preslávim tvoje meno a – ty budeš požehnaním.“ Nech sa Boh oslávi!

spracoval o. Jozef Miňo

24. nov. 2021